ZeN
Pre ZEN náboženstvo znamená skúsenosť a nie teologia. Náboženstvo je iba jedno, teologií je mnoho. Zen je náboženstvo bez teologie, teismus bez Boha. Viera, že je niekto nad nami, kontroluje a súdi, vytvára strach. Zároveň sa tak zbavujeme zodpovednosti sami za seba, aj za všetko, čo sa okolo nás deje. Nemôžeme byť autentický, sami sebou. Cieľom a stredobodom pozornosti pre Zen je človek a nie Boh. Boh nie je niečo nad ľudskosť, ale sa v ľudoch ukrýva, ľudia ho nosia v sebe. Nie je zovňajškom Existencie, ale jej vnútornou súčasťou. Nie je TAM ale TU. Pre Zen neexistuje TAM. Všetko je TU a TERAZ, neexistuje iný čas a iný priestor. V tomto okamihu je všetko k dispozícii. Ak to nevidíme, neznamená to, že to k dispozícii nie je, ale že nám chýba vízia, aby sme to videli. Pre Zen neexistuje nikto, kto by zvonku kontroloval a riadil celú Existenciu. Život plynie v harmonii sám od seba, bez príkazov. Zen navracia autentičnosť. Pre Zen sú ľudia zodpovední sami za seba, aj za svet v ktorom žijú. Nemôžu zahodiť svoju zodpovednosť na niekoho iného. Ako náhle preberieme zodpovednosť, začneme rásť. Budeme musieť začať byť viac bdelý, ostražitý, vedomý. Začneme žiť iným spôsobom. Pre Zen je aj modlitba bezvýznamná, nie je sa ku komu modliť.
Učí nás ako stíchnuť, ako sa obrátiť do vnútra a nájsť svoje centrum. Naše centrum je to isté centrum ako celej Existencie. Naše jadro je to isté jadro ako celej Existencie. Ked sa k nemu dostaneme, dostaneme sa zároveň k najvnútornejšiemu jadru celej Existencie. A toto v Zene znamená Boh, len sa to tak nenazýva. Pre Zen, celá Existencia je božím remeslom a božím posolstvom. Všetko je božské, jedinečné, posvätné. Či to už je kvet, list, človek, slnko, zviera, kameň, hviezdy . . . .
Zen je estetika ... vidí krásu a božskosť v jednoduchosti života
Zen transformuje obyčajné na mimoriadne. Má o človeku predstavivosť, ktorá nerozdeľuje, jej pohľad je celistvý. Vidí božskosť v jednoduchosti života a táto jednoduchosť je nedefinovateľným a neurčitým javom. Nedá sa definovať, logicky vysvetliť ,ani jasne sformulovať. Prestala by tak byť jednoduchosťou, stala by sa konceptom a konštrukciou mysle. S krásou a jednoduchosťou života sa dá iba zlúčiť ,iba s ňou splynúť , rozpustiť sa v jej totalite. Je všade okolo nás. Ale každé sústredenie sa o veci vedieť ,nám bráni v tom ju vidieť. Vidieť sa dá len ked sme úplne uvoľnený, v meditácii. A o tom je Zen. Rozplynúť sa do samotnej Existencie a vytratiť sa v nej. Dostať sa von z kolobehu konceptov, premýšľania, analýz a slov. Svet je jeden celok, jednotnosť. Nič nie je oddelené. Vsetko pulzuje zároveň, všetko je navzájom prepojené. Život je ako sieť. Celá Existencia je jednou veľkou rodinou. Existencia je nekonečná, nie je v čase. Iba stačí byť uvoľnený, tichý, relaxovať, nemať žiaden cieľ, aby mohla do nás vstúpiť. Aby sme mohli začať vnímať jej prítomnosť, naladiť sa na ňu, začať s ňou pulzovať. Jednoducho byť, existovať v okamihu jej jednoduchosti. To je to, čo Zen nazýva SATORI. Náhle hlboké uvedomenie si (pochopenie) našej pravej povahy (prirodzenosti) a povahy reality. Uvedomenie, ktoré presahuje intelektuálne porozumenie (chápanie). Zážitok, skúsenosť z prebudenia, seberealizácie (osvietenia). Spirituálny náhľad (porozumenie), ktoré transformuje (mení) naše vnímanie seba samého, nášho okolia a sveta.
Ak je vaša myseľ čistá - všetko je čisté BODHIDHARMA
Duchovným otcom Zenu je BODHIDHARMA. Bol žiakom osvieteného majstra menom MAHAKASYAPA, ktorý bol priamim žiakom BUDDHY. Úsilím Zenu a Bodhidharmy je zmeniť podobu nášho bytia, naše zameranie. Sme zameraní na dualistickú myseľ, ktorá pracuje na základe: bud - alebo. Myseľ, pre ktorú je doslovne život životom a smrť smrťou, deň dňom a noc nocou. Pre Zen sú deň a noc súčasťou rovnakého procesu a nemôžu jedno bez druhého existovať. Sú navzájom doplňujúce sa, ako aj život so smrťou, alebo zima s letom. Zen sa nedá študovať, čo to je. Do Zenu sa nedá pristúpiť prostredníctvom mysle, prostredníctvom intelektu. Intelekt je ale jediný prístup, ktorý je dostupný súčasnému človeku. Preto mnohým ľudom môže Zen (a celkovo spiritualita /duchovnosť) pripadať veľmi nelogicky, podivne. Sám život ale nie je logický. Logika je fenomén vytvorený človekom. S Existenciou je potrebné sa stretnúť, poznať ju, nebyť od nej oddelený. Logika je rámec, ktorý mi sami vytvárame Existencii. Myseľ chce veci vyriešiť a Existencia je krásny chaos. Myseľ chce prísť na to, čo je čo a v Existencii sa všetko mení a mení na čokoľvek iné. Existencia nemá poťiaže s protikladmi.
Vzájomná súhra protikladov je najzáhadnejším kľúčom života
Ked je vták živý, žere červy. . . . Ked je vták mrtvy, žerú ho červi
Život a smrť nie sú protiklady pre Zen. Ego a smrť sú protiklady, tak isto ako ego a život. Ego je proti obom. Bojí sa žiť, lebo vie, že ked žije, musí raz zomrieť. Smrť nie je koncom života. Smrť je integrálný organický proces života. Je súčasťou rovnakého /toho istého procesu. Obvykle si myslíme, že smrť príde na konci, že je koncom života. Myslíme si, že smrť je proti životu, že je nepriateľom života. Život a smrť sú dve polarity tej istej energie, toho istého javu. Nie su od seba oddelené, vzájomne sa doplňujú. Život by bez smrti nemohol existovať ,nemohol by sa stať celkom. Smrť je proces obnovy.