o MEDITÁCII
meditácia JE a vždy BOLA našou súčasťou
Všetko, čo v bežnom živote robíme alebo dosahujeme, je za pomoci mysle. Preto, ked sa chceme obrátiť do svojho vnútra, automaticky začneme premýšľať, ktoré zdroje sprístupnené našej mysli, by nám k dosiahnutiu tohoto mohli byť nápomocné. Pomocou mysle sa dá dosiahnúť všetko, okrem meditácie Tá je totiž našou skutočnou povahou, našou prirodzenosťou. Je to naše bytie a je vo vnútri každého z nás. Myseľ nám však bráni v tom, aby sme si na ňu spomenuli, rospoznali ju.
Meditácia je stav rovnováhy a jasnosti, stav bez mysle. Kde myseľ končí, tam začína meditácia. Obe nemôžu existovať na jednom mieste. Preto,bud sme "meditáciou", alebo "mysľou". Ak priestor určený meditácíí okupuje naša myseľ, je nemožné byť meditáciou. Myseľ zatieňuje jasnosť ktorá sa objaví, ako náhle sa všetky myšlienky usadia a my sa tak vrátime späť do stavu svojej prirodzenej povahy...do svojho bytia....do meditácie. Do prvotného stavu čistej pozornosti. Jasnosť tohoto stavu nám umožní kontakt s celou Existenciou. Aké koľvek premýšľanie o veci je nepotrebné. Čím lepšie porozumieme mechanizmu mysle, tým menej budeme stáť energii v ceste, aby mohla prúdiť do nášho zdroja. V opačnom prípade sa môže stať, že budeme tento mechanizmus ešte viac vyživovať. Meditácia existuje mimo myseľ
Existencia je k dispozícii iba tichej bytosti, bytosti bez myšlienok ... ísť za myseľ, stíchnuť vo svojom vnútri a zistíme, že my nie sme, iba vesmír je ...
Meditácia je pôsob znovuzrodenia
Znalosti sa zakladajú na dualite. Spôsobujú oddelenie medzi objektom a subjektom. Ked sa pozeráme na Existenciu ako na objekt, sme od nej oddelený. Až ked sa stane našou subjektivitou, až ked sa staneme jej súčasťou a dostaneme sa za hranice duality...potom môžeme začať žiť realitu, byť realitou
Meditácia potrebuje nekonečnú trpezlivosť, ale je veľmi jednoduchá. To len my sme sa stali tak zložitými ľudmi, že naučiť sa relaxovať nám potrvá dlhší čas. Takže to, čo nám zaberá čas nie je meditícia, ale naša zložitá myseľ, ktorú je potrebné priviesť do pokoja, k odpočinku, do uvoľneného stavu. A to je práve to, čo nám potrvá dlhší čas.
-
-
Meditácia nie je zdlhavé vysedávanie v Lotosovom sede
Meditácia sama o sebe nie je žiadnou technikou a ani žiadnu techniku nevyžaduje. Ale na to, aby sme sa k nej dostali, sú potrebné techniky, ktoré same o sebe nie sú meditáciou (nazývame ich Meditačné techniky). Meditácia je niečo prirodzené, čo už je v nás a chce za nami. Je to bdelosť, povedomie, všímavosť. Naša myseľ ju však zatieňuje a stojí nám tak v ceste za ňou. Tieto tzv. Meditačné techniky sú potrebné na stíšenie a následovné "odstránenie" mysľe. Odstránia prekážky aj myseľ. Vytvoria priestor, v ktorom myseľ utíchne, ako keby nebola prítomná. Myseľ je zástup myšlienok. Ked sa vytratia myšlienky, vytratí sa myseľ. A vo vhodných podmienkach sa meditácia prejavi náhle sama od seba a zaplní priestor, ktorý doposiaľ okupovala myseľ. Záleží na nás, či jej to umožníme. Myseľ sa tak stane naším služobníkom, stráca nad nami kontrolu. Určujeme sami, kedy ju zapojíme do hry, V opačnom prípade sme otrokmi vlastných myšlienok, ktoré nás zavádzajú, manipulujú, klamú, rozhodujú za nás . . .a toto všetko v nás vyvoláva pocity hnevu, úzkosti, strachu, žiaľu, pocity menejcennosti, bezmocnosti, atd. . . Dlhodobé zapieranie svojej vlastnej podstaty môze, okrem iného, zapríčiniť depresie rôzneho rozsahu.
Zahodiť myšlienky znamená jednoducho nerobiť nič. Dovoliť im,aby sa začali usadzovať samé od seba. Automaticky vystrieda každú jednu myšlienku dalšia, ktorá sa tiež bude snažiť upútať našu pozornosť. Praktizovaním takéhoto "nič nerobenia" sa časom začnú myšlienky viac a viac usadzovať a medzery medzi nimi budú čoraz dlhšie. A jedného dňa dôjde k meditácii. Záleží iba na nás, či jej to umožníme. Vytvoriť vhodné podmienky sme schopní iba každý sám pre seba. Je nemožné, aby to spravil za nás niekto druhý. Preto pre každého, kto sa rozhodol zmapovať svoju neviditelnú stránku je užitočné, porozumieť určitým mechanizmom, súvislostiam, prírodným zákonom a podobne. Nič nerobiť znamená sedieť, prípadne ležať v pohodlnej polohe, aby mohlo telo relaxovať. Nič nerobiť, o nič neusilovať, po ničom netúžiť, nič neočakávať... Ako keby sme zaspávali v bdelosti. Nespíme, sme bdelí, uvoľnení, iba naše telo zaspáva, dostáva sa do hlbokej relaxácie. Stať sa svedkom svojich myšlienok znamená, že sa prestaneme s nimi stotožňovať a prestaneme ich rozvíjať, iba ich pozorujeme, jednu za druhou. Zastavenie myšlienkového prúdu úmyselne je neúčinné. Čím lepšie porozumieme mechanizmu mysle, o to väčšia pravdepodobnosť, že dokážeme sedieť a nič nerobiť. Zanechať každú jednu fyzickú aj mentálnu aktivitu, vrátane sústredunia sa. Takéto sedenie a nič nerobenie sa v Japonsku nazýva ZAZEN.
Meditácia je veľmi jednoduchá a práve preto sa nám zdá tak zložitá. Naša myseľ je navyknutá riešiť ťažké, zložité problémy a úlohy. Úplne zabudla, ako reagovať na jednoduché veci života...čím je vec jednoduchšia, tým zložitejšia sa zdá pre myseľ. Myseľ je veľmi efektívna pri riešení zložitých vecí, k čomu je aj trénovaná. Pri meditácii však niet čo riešiť a to je pre ňu veľký problém. Zanechať všetky činnosti ako robenie, myslenia, aj cítenie..iba byť, jestvovať. V matkinom lone sme jestvovali 9 mesiacov v tom istom priestore, aký nám poskytuje meditácia. Ako náhle vstúpime do hlbokej meditácie, okamžite rozpoznáme priestor, ktorý už poznáme. Priviesť myseľ do stavu uvoľnenia nám však trvá strašne dlho.
Meditácia nie je proti činnosti ani aktivite
Je jedno čo robíme, len aby sme to robili vedome a nie mechanicky. Či už to je chôdza, dýchanie, sedeniie alebo iné činnosti. Podmienkou je, že sa dokážeme zároveň udržať vo svojom centre.
Meditácia neznamená, že musíme utekať pred našim životom, ale učí novému spôsobu života, ktorý prúdi intenzívnejšie, jasnejšie, radostnejšie, predvídavejšie, kreativnejšie. Stane sa tak, ked prestaneme veci vytvárať my a všetko naokolo nás sa jednoducho deje. Staneme sa svedkami toho, čo sa deje.
To je celé tajomstvo meditácie. Udržať sa vo svojom centre. Táto bdelosť by mala zostať absolutne nenarušená.
