MYSEL
Myseľ je neustále klábosenie. Aj ked prestaneme rozprávať, aj ked spíme alebo vykonávame dáku inú činnosť, myseľ pokračuje bezohľadne vo svojom rozhovore. Vláči nás z minulosti do budúcnosti, zo spomienok do fantázií a neustále sa snaží upútať našu pozornosť. A nám tak uniká podstata života. Čím viac sa zapodievame myšlienkami, tým menej žijeme v prítomnom okamžiku. Stotožňujeme sa s nimi, analyzujeme ich a všetky podobné činnosti vyžadujúce spoluprácu mysle. Niektoré dokonca uprednostňujeme v ilúzií, že sú lepšie ako ostatné. Klameme tak len sami seba a budeme zažívať znova to isté sklamanie, ktoré už dobre poznáme.
Stav bdelosti a pozornosti presahuje duality, ktoré sú produktom mysle. Dualita sa vytratí zároveň s myšlienkami. Začneme všetko okolo seba vnímať ako jeden celok, ktorého sme súčasťou. Je rozdiel medzi vedieť a uvedomovať si.
Zbavme sa myšlienok
Myšlienok sa nezbavíme tým spôsobom, že sa o to budeme usilovať, snažiť, proti ním bojovať alebo ich rozdeľovať na dobré a zlé, stotožňovať sa s nimi. Každé úsilie alebo snaha o niečo vyžaduje zapojenie mysle. Takže (ú)myselné zastavenie myšlienok nebude účinné.
Ako teda zotrvať v stave bez myšlienok?
Medzi každou jednou myšlienkou alebo slovom je vždy medzera. Tieto medzery sú vlastne bezmyšlienkovým stavom. Sú ale tak krátke, že ich vôbec nevnímame, neuvedomujeme si ich, preto že v zápätí nadväzuje dalšia a dalšia myšlienka. Našu pozornosť venujeme len myšlienkam. Vnímanie týchto extrémne krátkych medzier si vyžaduje viac bdelosti, uvedomovania si.
Je potrebné zmeniť svoju pozornosť
Na obrázku vpravo vytvárajú tie isté línie obraz stromu a obraz ženskej a mužskej tváre z profilu. Myseľ nie je schopná v nie-čom zotrvať. Preto, ked sa na obrázok zahľadíme, uvidíme striedavo bud'to tváre alebo strom. Nemôžeme vidieť oboje zároveň, sú protichodné. Ked vidíme strom, nevidíme tváre a opačne. Myseľ má omedzenú kapacitu vidieť protiklady zároveň. Je schopná vidieť len jednu vec v čase. Ked vidíme "figuru", ktorá sa nachádza v centre pozornosti, nie sme schopní vidieť pozadie ( ktoré je protikladom figury ). Po chvíli sa z pozadia stane figura a z figury znova pozadie.
To isté platí, ked je naša pozornosť upútaná na myšlienky a slová. Myseľ nie je schopná vidieť zároveň aj medzery medzi nimi. Stačí zmeniť našu pozornosť na medzery, avšak nevynakladať pri tom žiadne úsilie alebo túžbu. Naopak. Uvoľnene, prestať si ich všímať, stotožňovať sa s nimi, rozvíjať ich. Umožniť pozornosti prúdiť smerom k medzerám, aby sa stali viac výraznejšími ako myšlienky. Postupne sa začnú myšlienky usadzovať samé od seba a medzery medzi nimi budú čoraz dlhsie.
Meditácia je veľmi jednoduchá a práve preto sa nám zdá tak zložitá. Naša myseľ je navyknutá riešiť ťažké, zložité problémy a úlohy. Úplne zabudla, ako reagovať na jednoduché veci života...čím je vec jednoduchšia, tým zložitejšia sa zdá pre myseľ. Myseľ je veľmi efektívna pri riešení zložitých vecí, k čomu je aj trénovaná. Pri meditácii však niet čo riešiť a to je pre ňu veľký problém. Zanechať všetky činnosti ako robenie, myslenia, aj cítenie..iba byť, jestvovať. V matkinom lone sme jestvovali 9 mesiacov v tom istom priestore, aký nám poskytuje meditácia. Ako náhle vstúpime do hlbokej meditácie, okamžite rozpoznáme priestor, ktorý už poznáme. Priviesť myseľ do stavu uvoľnenia nám však trvá strašne dlho.
Myseľ sa bojí všetkého neznámeho . . .nepoznaného
Všetko, čo nám nemôže zaručiť istotu v budúcnosti, odcudzuje naša myseľ na zlé. Najskôr posudzuje a vzápätí odcudzuje na základe získaných vedomostí a informácií, na základe všetkého, s čím už je oboznámená. Pozná všetko ZA a PROTI. Všetko chce vopred zaranžovať, aby sa po ceste náhodou niekde nepotkla, alebo nenerazila na dáke prekážky. Bojí sa . . a oberá nás tak o možnosti. Rozdeľovaním sa sami oberáme o určité možnosti, ktoré nám môžu umožniť vnútorný rast. Nikdy nenarastieme, ked sa budeme obávať neistoty a na všetko, pre čo sa roz-hodneme, budeme chcieť mať vopred záruku úspechu a poznať všetky riešenia.
Myseľ pozostáva iba z poznaného. Ako náhle sa objaví niečo nepoznané, odmieta to. Myseľ nepozná prítomný okamžik, lebo ten je pre ňu nepoznaný. Nemá kapacitu s ním harmonizovať, nedá sa jej zredukovať na mynulosť. Má strach z toho, že ako náhle narazíme na prítomný okamžik, budeme musieť byť spontánny, k čomu je myseľ nepotrebná. To je ten okamžik, kde začína meditácia. Mať dôveru v poznanom, znamená byť v mysli. Dovoliť, aby nepoznané vstúpilo do nášho bytia, je začiatok meditácie, začiatok Zenu. Zotrvať v prítomnom okamžiku je možné iba bez mysle. Centrom nášho bytia nie je hlava. Myseľ sama o sebe neexistuje. Myseľ je zástup myšlienok, ktoré ked sa vytratia, myseľ sa prirodzene vytratí s nimi.
MYŠLIENKY BRÁNIA TOMU , ABY DO NÁS MOHLA VSTÚPIT EXISTENCIA
Ked hovoríme, Existencia je ticho - Ked sme ticho, Existencia hovorí
Moderný človek je omnoho chudobnejší ako človek pred ním. Bohatý na veci, ale chudobný na porozumenie. Realita je plná paradoxov, ktoré logická myseľ nevie pochopiť. Logika nie je schopná porozumieť paradoxom. Usiluje sa o ich vyriešenie, aby bolo pre ňu všetko jasné, zrozumiteľné a porozumiteľné. Každé premýšľanie následuje logiku. Realita je ale paradoxná. Paradox je súčasťou prirodzenosti. Príroda existuje prostredníctvom protikladov, ktoré nie sú v podstate protikladmi, ale navzájom sa doplňujucími, deň/noc, leto/zima, život/smrť. Preto logika a Realita idú paralelne, nikdy sa nestretnú. Iným pomenovaním pre paradoxnosť Existencie je záhada. Táto záhada nie je hádankou ani problémom. Preto že neexistuje nijaký spôsob, ako ju vyriešiť. Existuje iba spôsob ako ju žiť, zažiť. Myseľ vníma otázku a odpoved oddelene, ako dualitu, protiklad. Kladie mnoho otázok, na ktoré nenájde nikdy nikde odpovede. Vo svete reality, v stave bez mysle sa stáva otázka zároveň odpovedou. Tento stav pozná odpovede, preto nekladie žiadne otázky. V tomto stave sme zjednotený s Realitou. Myseľ pracuje na princípe: bud - alebo. Nedokáže zjednotiť duality v jeden celok.
* čas neobsahuje prítomnosť, pozostáva z minulosti a budúcnosti * v tom istom momente, ked rospoznáme mysľou, že toto je prítomnosť, už to prítomnosťou NIE JE
Byť v čase znamená byť v "spánku" čas je naša myseľ čas je naše snenie