Poloha  Lotosového  sedu        

Že v Lotosovom sede sa naše telo nachádza v najuvoľnenejšom a najpohodlnejšom stave, je na východe známe už tisícky rokov. Pre meditáciu je tento sed najľepší, ale nie je pre ňu nevyhnutný. Vytvára nám tie najlepšie podmienky, za ktorých sme schopní vstúpiť do bdelosti. V tomto sede je chrbtica vzpriamená, mozok sa tak prekrvuje minimálne, takže je aj menej aktívny, je ťažšie aj zaspať. Nohy sú skrížené, ruky tiež (ako na obrázku). Naša bioenergia cirkuluje, cirkulácia nie je prerušená, lebo ruky aj nohy sa navzájom dotýkajú, staneme sa tak kruhom svojej vlastnej bioenergie. Neunavuje nás to, lebo energia neuniká, ale cirkuluje. Toto všetko sú iba výhody, nie podmienky.

Poloha Lotosového sedu nie je pre meditáciu nevyhnutná. Lud'om na západe by trvalo približne 1/2 roka sa ju naučiť, preto že nie sme vôbec zvyknutí sedávať takýmto spôsobom. Naopak v krajinách, kde v tejto polohe sedávajú od raného veku, je lotosový sed prirodzený, bez námahy. Preto je pre nás omnoho lepšie posadiť sa na stoličku, kreslo, prípadne si ľahnúť takým spôsobom, aby mohlo naše telo po celý čas pohodlne relaxovať. To je omnoho viac dôležité, nerušená relaxácia. Ked pociťujeme bolesť, telo automaticky vysiela signál do mozgu, aby upozornilo myseľ, že niečo nie je v poradku a aby sme my mohli reagovať. Preto, aj ked nás niečo bolí, je nevhodné meditovať. Upútava to našu pozornosť a bráni mysli, aby bola nesústredená. Vhodnejšie je sedieť, aby sme neupadli tak ľahko do spánku. Ked ležíme, vplýva gravitácia na naše celé telo. Ked sedíme, jej vplyv je menší, ked stojíme má gravitácia na náše telo minimálny vplyv. Toto umožňuje intenzívnejšie pôsobenie levitácie (opak gravitácie).